Preskočiť na obsah Preskočiť na hlavnú navigáciu Preskočiť na pätičku

Občianske združenie ALBATROS klub sa venuje reštaurovaniu, oprave a hlavne zabezpečuje prevádzkyschopný stav zverených vozidiel. V našom klube nájdete :

Parný rušeň 498.104 Albatros

Prehľad o poslednej vykonanej generálnej oprave Albatrosa 498.104

…. ale nič netrvá večne a preto sme sa museli v roku 2005, kedy skončila lehota platnosti kotla a na rušni bolo potrebné vykonať vyväzovaciu opravu, zodpovedne rozhodnúť čo ďalej …

Od piatka 15. apríla 2005 od polnoci bol „Albatros“ 498.104 neprevádzkyschopný z dôvodu skončenia lehoty platnosti jeho kotla. Pri tejto príležitosti sa konalo vo všetkej tichosti, len za účasti členov Albatros klubu a niekoľkých priaznivcov, rozlúčkové stretnutie v priestoroch poštových koľají bratislavskej hlavnej stanice, kde sa poslednýkrát slávnostne zakúrený rušeň predviedol vo svojej kráse. Snahou všetkých bolo vytvoriť podmienky a priestor pre jeho ďalšie pôsobenie tak, aby i v budúcnosti ostal každodennou súčasťou života dnes už transformovaných železníc na Slovensku, pretože sa v minulosti významnou mierou podieľal na ich povojnovom vývoji.

Albatrosy 498.1 dnes

Do súčasnosti sa z celej 15-kusovej série týchto rušňov zachovali v rámci bývalého Československa iba (alebo dokonca až) tri stroje:

  • prevádzkyschopný 498.104 na Slovensku v depe Bratislava hlavné v starostlivosti ALBATROS klubu
  • neprevádzkyschopný 498.106 v Chomutove
  • neprevádzkový vrak rušňa 498.112 v depe Louny

Albatrosy 498.1 počas „Parnej éry“

Na prelome rokov 2009/2010 si československá železničná história pripomenula výročie 55 rokov od výroby a dodania posledných parných rýchlikových rušňov pre vtedajšie Československé štátne dráhy, vynikajúcich strojov radu 498.1 ČSD. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo z mnohých hľadísk nesporne o výnimočné výrobky nášho strojárskeho priemyslu, určite si zaslúžia stručnú rekapituláciu informácií hodnotiacich nielen obdobie ich vrcholnej slávy, ale aj ich osudov po vyradení z pravidelnej prevádzky. Uvedené údaje boli čerpané z dostupnej literatúry, zo záznamov uložených v archívoch výrobcu a prevádzkovateľov a zo spomienok železničiarov – pamätníkov.

Cecaňa T478.1201 v Múzeu dopravy v Bratislave
Cecaňa T478.1201 v Múzeu dopravy v Bratislave

Motorový rušeň T478.1201 – Cecaňa

Motorový rušeň rady 751 – do roku 1988 označovaný ako T478.1 – je skriňový štvornápravový dieslový rušeň s usporiadaním pojazdu Bo´Bo´ s kabínami strojvodcu na oboch koncoch. Pohon zabezpečuje štvordobý radový šesťvalcový preplňovaný naftový motor s trakčným dynamom a štyrmi trakčnými motormi. Jedná sa o jeden z najvydarenejších rušňov pražskej lokomotívky ČKD.

V prvej polovici 60.-tych rokov dvadsiateho storočia sa stále viac prejavovala snaha o ukončenie parnej prevádzky a nahradenie parných rušňov elektrickými alebo motorovými. Tým vzišla aj potreba nového motorového rušňa pre osobnú aj nákladnú dopravu. Na základe tejto potreby bol v ČKD vyvinutý nový motorový rušeň  rady T748.1 (751) pre osobnú dopravu a T748.2 (752) pre nákladnú dopravu. Rušne pre osobnú dopravu mali parný generátor na vykurovanie vozňov, rušne pre nákladnú dopravu mali miesto PG balast.

Do konca roku 1964 boli dokončené dva prototypy  nového rušňa. Po prevádzkových skúškach nasledovalo ročné overovanie na ČSD. Na jar 1966 sa rozhodlo o sériovej výrobe. Overovacia séria piatich rušňov bola vyrobená do konca roku 1966, do mája 1971 boli vyrobené tri série rušňov v celkovom počte 312 kusov, z toho 230 s parným generátorom a 82 bez parného generátora. Vyrábala sa v rokoch 1964 – 1971. Rušeň má elektrický jednosmerný prenos výkonu. Maximálna povolená rýchlosť je 100 km/h, trvalá ťažná sila činí 120 kN. Hmotnosť rušňa je 75 ton.

V prevádzke sa nazýva Zamračená alebo Bardotka, rušeň T478.1201 je prezývaný Cecaňa.

 

KOLAJOVY ZERIAV EDK 300 ZSR 277
KOĽAJOVÝ ŽERIAV EDK 300 ZSR 277 ALBATROS klub

Koľajový žeriav EDK 300 ŽSR 277

Motorový koľajový žeriav EDK 300 č. 277 (r. v. 1966, výrobca VEB Schwermaschinenbau S. M. Kirow Leipzig/TAKRAF, výr. č. 26004) je predstaviteľom koľajového žeriavu vyrábaného v 60. rokoch 20. storočia a dodávaného do všetkých krajín bývalej RVHP.

Konštrukčne ide o dieselelektrický otočný žeriav strednej veľkosti s maximálnou nosnosťou 60 t. Skladá sa z podvozkovej časti, hornej otočnej časti a výložníku. Podvozková časť je tvorená dvomi trojnápravovými podvozkami, narážacím a ťažným ústrojenstvom a podperným zariadením, ktoré tvoria štyri pätky otočne umiestnené na podvozku.

Žeriav je vybavený vlastným pohonom pojazdu, ktorý sa používa len pre pohyb pri práci, posune a krátkom presune na pracovné miesto. Rýchlosť vlastným pohonom je maximálne 60 m/min. Maximálna rýchlosť počas prepravy je 80 km/h výložníkom dozadu. Hmotnosť žeriavu je 103 t, dĺžka žeriavu bez výložníka je 10,8 m.

Otočná časť má v prednej časti kabínu obsluhy, za ňou je strojovňa s hnacím agregátom žeriavu – spaľovací motor s výkonom 75,5 kW a generátor s výkonom 63 kVA. Žeriav je otočný o 360°. Výložník je prostý. Pri vyložení 5,5 m má výšku zdvihu 13,5 m, v takejto polohe má pri podopretí nosnosť 60 t, bez podopretia 30 t v smere osi koľaje, alebo 17 t v akomkoľvek smere.

Pri vyložení 14,0 m má výšku zdvihu maximálne 8,5 m a nosnosť pri podopretí 14 t, bez neho 8 t v smere osi koľaje, alebo 3 t v akomkoľvek smere. Výložník je počas prepravy umiestnený na ochrannom vozni s najmenšou dĺžkou 14 m. Konštrukcia žeriavu, resp. výložníku predurčuje jeho použitie najvhodnejšie na tratiach (pracoviskách) bez trakčného vedenia.

Na elektrifikovaných tratiach je pri práci potrebná demontáž trolejového vedenia, vo výnimočných prípadoch stačí len napäťová výluka. Zo žeriavu typu EDK 300 vychádza typ EDK 300 W, ktorý má upravenú konštrukciu výložníku. Výložník je skriňovej konštrukcie s mačkou, ktorá je v pracovnej polohe pozdĺžne pohyblivá.

Výložník je pri práci udržovaný vo vodorovnej pracovnej polohe elektrickou vodováhou, ktorá ho automaticky vyrovnáva pri rôznom zaťažení. Takéto usporiadanie umožňuje prácu aj pod trolejovým vedením bez nutnosti jeho demontáže.

Žeriavy EDK 300 sa používajú pri rekonštrukčných prácach na tratiach najmä pri rekonštrukciách a výmenách výhybiek, ale aj na odstraňovanie následkov nehôd. V prevádzke nahradili menej efektívne parné žeriavy. Používajú sa dodnes, sú umiestnené vo viacerých rušňových depách na Slovensku.

Predmetný žeriav EDK 300 ev. č. 01-277 bol pred prevodom k MDC umiestnený v RD Bratislava hl. Dňa 29.7.2001 bol prevedený do evidencie MDC od ŽSR DŽKV Bratislava. Prevádzkyschopný žeriav je v starostlivosti ALBATROS klubu Bratislava. Umiestnený je aj naďalej v RD Bratislava hl.

 

ZAUHLOVACI ZERIAV EDK 102 CSD 202
ZAUHĽOVACÍ ŽERIAV EDK 102 ČSD 202 ALBATROS klub

Zauhľovací žeriav EDK 10/2 ČSD 202

Žeriav koľajový zauhľovací EDK 10/2 č. 202 (r. v. 1957, výrobca VEB Schwermaschinenbau S.M. Kirow Leipzig, výr. č. 82) predstavuje zástupcu najrozšírenejšieho typu zauhľovacieho koľajového žeriavu v depách bývalých ČSD. Dodávaný bol cca od polovice 50. rokov 20. storočia, a to do mnohých krajín RVHP. Konštrukčne ide o dieselelektrický/elektrický otočný žeriav primárne určený na zbrojenie parných rušňov uhlím.

Je tvoreným pojazdovou časťou, na ktorej je otočná časť a výložník. Pojazd je tvorený dvomi dvojnápravovými podvozkami typu Diamond „Roller – bearing“, na ktorých spočíva rám. Na ráme je točňa, na ktorej je otočná čast so strojovňou a stanovišťom žeriavnika. V zadnej časti strojovne je umiestnený šesťvalcový stojatý naftový motor Škoda 6 S 110 s výkonom 52 kW, spojený s alternátorom A II 4 Ko 8. Žeriav má prostý zváraný priehradový výložník, ktorý vyžaduje demontáž trolejového vedenia. Dĺžka výložníka je 16,96 m, maximálne vyloženie je 13,5 m, nosnosť 5 t. Hmotnosť žeriavu je 72 t.

Žeriav je schopný pohybu na pracovisku vlastným pohonom, pri preprave vo vlaku je rýchlosť 65 km/h výložníkom vzad. Žeriav môže byť pri práci napájaný aj z elektrickej siete 380 V. Za týmto účelom bol k žeriavom dodávaný káblový vozík s navijákom s káblom potrebnej dĺžky, čo umožňovalo pohyb žeriavu v rámci depa bez nutnosti použitia spaľovacieho motora. Konštrukcia žeriavu vychádza z o málo odlišného typu EDK 10/1 (Kirow 1), ktorý typu 10/2 (Kirow 2) predchádzal. Naopak z typu EDK 10/2 vychádzal žeriav typu EDK 6.

Dodávky žeriavov úplne odstránili potrebu ťažkej manuálnej práce pri zbrojení parných rušňov uhlím. Žeriavy bolo navyše možné vybaviť okrem drapáku aj hákom, alebo elektromagnetom, čím predstavujú univerzálny stroj pre rôzne práce v depe. Predmetný zauhľovací koľajový žeriav EDK 10/2 č. 202 bol získaný do zbierok MDC k 1.1. 2000. V súčasnosti je umiestnený v RD Bratislava hl. a je zverený do starostlivosti občianskemu združeniu ALBATROS klub Bratislava.

 

obytny pracovny vozen F9 2309
obytný pracovný vozeň F9 2309 ALBATROS klub

Obytný / pracovný vozeň F9-2309

Ako doprovodný a náraďový vozeň sa pri mimoriadnych jazdách parného rušňa 498.104 používa členmi klubu svojpomocne upravený dvojosový bývalý poštový vozeň typu “Rybák” (konštrukcia dvoch jednoosových podvozkov), pôvodného čísla ČSD F 5-0xxx (TATRA Smíchov 1955, výr. č. 147 624).

Po roku 1957 vozeň dostal zmenené označenie F 9-2309 a od roku 1966 až do svojho vyradenia z pravidelnej prevádzky chodil s novším označením F 50 54 00-20 238-6. Po rozdelení ČSD na ČD a ŽSR dostal nové číslo F 50 56 00-20 238-4. Jeho súčasné označenie F 9-2309 teda zodpovedá obdobiu prevádzky v rokov 1957 až 1966.

Bol získaný od GŘ ČD približne v roku 1993 výmenou za vozeň Postaa 50 54 00-20 123-0, ktorý získalo MDC bezodplatným prevodom od Ústredného riaditeľstva poštovej prepravy Bratislava HZ 395/1985-MPP z 29. januára 1985, ktorý bol dňa 17. novembra 1990 v stanici Bratislava východ ťažko poškodený požiarom.

Obytný vozeň Bai 50 56 08 20-806-0

obytny vozen BAI 50 56 08 20-806-0
obytný vozeň BAI 50 56 08 20-806-0 ALBATROS klub

RTO Škoda 706 LUX, ALBATROS klub Bratislava
RTO Škoda 706 LUX, ALBATROS klub Bratislava

Autobus škoda 706 RTO LUX

Škoda 706 RTO je typ česko-slovenského univerzálneho autobusu, ktorý bol vyrábaný národným podnikom Karosa medzi rokmi 1958 až 1972. Označenie 706 RTO znamenalo “70” nosnosť podvozku v metrických centoch, “6” počet válcov motora, “R” rámový. “T” trambusový, “O” osobný. Prototyp bol predstavený v roku 1956 a vznikol modernizáciou karosérie Škody Škody 706 RO. Karosa vyrábala autobus v základných prevedeniach MEXMTZCAR a LUX, ale vyrábali sa aj špeciálne typy (pojazdné predajne, transfúzne stanice a iné). Vozidlo bolo ocenené na Svetovej výstave Expo 1958 v Bruseli.

V Česko-Slovensku sa na výrobe autobusov 706 RTO podieľali podniky LIAZ (podvozok), Škoda (motor) a Karosa (karoséria a kompletizácia). Od roku 1958 boli v Štátnych výrobniach autodielov (SVA) Holýšov vykonávané generálne opravy autobusov Škoda 706 RO, pri ktorých boli na pôvodný podvozok dosadzované karosérie typu RTO vyrobené práve v Holýšove, čím de facto vznikol nový voz. V rokoch 1967 až 1972 potom SVA Holýšov staval vlastné autobusy 706 RTO-SVA na nových podvozkoch z LIAZu.

Autobusy 706 RTO boli vyrábané v týchto variantoch:

  • 706 RTO MTZ (mestský tuzemský)
  • 706 RTO MEX (mestský exportný)
  • 706 RTO CAR (medzimestský linkový)
  • 706 RTO LUX (medzimestský diaľkový – autokar)
  • 706 RTO K (kĺbový) – iba jeden exemplár
  • 706 RTO SVA

LUX

  • LUX – verzia pre diaľkovú dopravu, autobusy boli používané na diaľkových, vnútroštátnych aj medzinárodných linkách. Má jedny mechanické dvere. Sedadlá majú pružinami perované vankúše, sklápacie operadlá a lakťové opierky. Za sedadlami sú sieťky na malé veci a popolníky. Sedadlá a steny sú čalúnené koženkou, na oknách sú záclonky. Má zasklené prechodové oblúky medzi strechou a bokmi, poprípade i strechu.

Kapacita

  • Miest na sedenie: 38 + 2 (sedadlá 2 + 2)

Rozmery

  • Dĺžka: 10 810 mm
  • Šírka: 2 500 mm
  • Výška: 2 980 mm

Hmotnosť

  • Pohotovostná: 8 950 kg
  • Nosnosť: 3 850 kg
  • Celková: 12 800 kg

Maximálna rýchlosť: 85 km/h Spotreba paliva: 23 l/100 km

(Informácie boli použité z wikipédie)

 

WRa ALBATROS klub
WRa ALBATROS klub reštauračný vozeň

Jedálenský vozeň WR 51 56 88-41 028-8

Jedálenský vozeň, ktorý bol vyrobený ako posledný v roku 1976 v nemeckej vagónke VEB Wagonbau Bautzen. Vozeň má bezrozsochové podvozky Görlitz V zvarované zo skriňových nosníkov a celistvé dvojkolesia typu 409.3 s ložiskami 64V. Brzdové ústrojenstvo je DAKO, klátikové. Osvetlenie je žiarivkové, vedľajšie a núdzové žiarovkové. Vykurovanie vozňa je elektrické, ale aj lokálne naftové.

 

Návrat na vrch stránky